Jedna predstava o našom svete: Pri vzniku vesmíru vzniklo vesmírov naraz, cez seba v rovnakom priestore, len s malým posunutím (menším ako elementárna častica). Najmenšie častice by sa tak javili ako rozmazané. Napríklad jeden fotón by vlastne bolo viac fotónov cez seba, aj keď na prvý pohľad by bol 'vidieť' iba jeden, ale v rámci seba by dokazál interferovať. To by mohlo vysvetľovať vlastnosti pri štrbinovom pokuse. Vlastnosť šírenia ako vlnenie by sa prejavilo len počas nejakých podmienkach, keď sa viac prejaví, že je fotónov viac na sebe. Logicky by sa tou interferenciou vesmire 'rozdelili' a niektorá ďalsia interferencia z interferovaného fotónu by nefungovala. Zaležalo by od počtu vesmírov. To by ale na existenciu vesmírov 'cez seba' nemalo vplyv, lebo by tie oddelené častice mali veľmi slabú 'silu' interagovať a ťažko by sa detekovali. Tak by vlastne vytvárali vákuum a dokonca väčšou rýchlosťou ako rýchlosť svetla.